21.12.2019, investičný týždenník

Akcie si v uplynulom týždni pripísali ďalšie solídne zisky, ťažiac z príprav finálnej dohody „Prvej fázy“ medzi Spojenými štátmi a Čínou, i lepšími makrodátami z USA. Silný rast sme okrem amerických akcií zaznamenali i vo Veľkej Británii po tom, čo obavy z Brexitu bez dohody ustúpili.

Tie rozvíril predovšetkým B. Johnson po tom, čo do zmluvy o Brexite pridal článok, ktorým zabraňuje predĺženiu prechodného obdobia. Také niečo by v prípade stroskotania jednaní s EÚ mohlo obchodné vzťahy dostať do rozporu s podmienkami Svetovej obchodnej organizácie a okamžitému zavedeniu dovozných i vývozných cieľ.

Podstatne slabšie sa darilo DAXu (+0,15% t/t) keď výsledky prieskumu výroby (PMI) opäť klesli hlbšie pod kontrakčnú hladinu päťdesiatich bodov (45,6). Pozorovatelia tento ďalší pokles prisudzujú predovšetkým najväčším štrajkom vo Francúzku od roku 1995.

Tie ovplyvňujú ekonomickú aktivitu nielen druhej najsilnejšej kontinentálnej ekonomiky Eurozóny, ale aj okolitých krajín. Pozorovatelia preto očakávajú odraz výrobnej aktivity v Eurozóne ešte začiatkom roka, po skončení štrajkov vo Francúzku a podpise dohody „Prvej fázy“.

Nie sú to však iba makrodáta a ani tržby, ale uvoľnená monetárna politika a medzinárodný obchod, ktoré akcie tlačia k novým rekordom. Tie majú pritom namierené k jednému z najvýkonnejších rokov vôbec.

V prostredí mohutného rastu akciových trhov, no slabého rastu a inflácie, sa predsa len jedna z centrálnych bánk vyspelých krajín rozhodla otočiť proti prúdu. Najstaršia centrálna banka na svete, švédska Riksbank, v tomto týždni opustila experiment s negatívnymi sadzbami ich zvýšením na nulovú úroveň.

Urobila tak napriek najslabšej výrobnej aktivite od roku 2012, slabému tempu ekonomického rastu i inflácie. Pozorovatelia a analytici na krok centrálnej banky nešetria kritikou, najčastejšie skloňujúc „príliš neskoro“, či „zlé načasovanie“.

Riksbank však svojim rozhodnutím uprednostnila niečo iné. Snahu o zastavenie neúmerného zadlžovania domácností, ktoré za posledných desať rokov stúplo zo stodvadsiatich na stoosemdesiat percent, dosahujúc tak jedno z najvyšších zadlžení priemernej švédskej domácnosti v Európe.

No predovšetkým zastavenie penalizácie (negatívnymi úrokovými sadzbami) obozretných sporiteľov, podpory pre zombie spoločnosti ktoré by za iných podmienok nedokázali prežiť, poškodzovania bilancií bánk a nafukovania bublín na trhu s nehnuteľnosťami.

Nebudeme však naivní. Udržateľnosť takto nastavených sadzieb ekonomiky úzko previazanej s ekonomikou eurozónou s negatívnymi úrokovými sadzbami, je silnou výzvou. Očakávať podobný krok od ECB určite nebudeme.

Úplne však postačí ak sa o úspory a ich tvorbu začneme intenzívne starať sami. Nielen negatívne sadzby ale i otázky udržateľnosti dôchodkového systému dávajú totiž pádny dôvod k prevzatiu kontroly nad svojou budúcnosťou. Pokojne i samostatným investovaním.

Martin Moravčík
CEO, TRIM Broker